H I S T Ó R I A   vinohradníctva  a  vinárstva  v  našom  regióne

Poľnohospodárske družstvo Siladice -vinárstvo LUKAB Dolné Zelenice je pokračovateľom pestovania vinohradov  „za Váhom“, po našich starých predkoch -vinároch zo Siladíc, Dolných Zeleníc a Horných Zeleníc ,ktorí tu ,na ľavej strane toku Váhu , na kopcoch Považského Inovca, pestovali vinohrady od nepamäti.

Každý väčší hospodár z našich obcí mal„za Váhom“ vinohrad a pestoval vinič- vinnú révu. V dedine sa vinič  nepestoval, alebo len v obmedzenom množstve  pri domoch  tzv. “lopušák“,alebo „samorodák“ .V dedine ,v záhradách, sa začal vysádzať  šľachtený  vinič až po vojne a  ako súkromné vinohrady prevzalo JRD. Takmer každý potom v záhradách pri domoch si vysadil vinohrad,keďže bol rokmi zvyknutý na popíjanie svojho vínka pri robote,alebo pri rôznych stretnutiach. Pivnicu už väčšinou každý doma mal a tak si dorobil  víno .Tí čo dokázali vyrobiť viacej vína tak ho aj predávali .Boli aj gazdovia čo mali 2000 l  –20 „hektov“vína a dokázali ho počas roka spotrebovať.

Bolo zvykom urobiť si aj tzv.“druhák“,čo je víno urobené tak,že matoliny – treštor po prvom vylisovaní hrozna sa vyberie z lisu do kade ,roztrasie sa, zaleje vodou a nechá chvíľu postáť. Následne sa opäť lisuje ,dosladí a dá do nádob na prekvasenie.“Druhák“sa používal hlavne na varené víno.

Pri vinohradoch za Váhom mali zasadené aj  ovocné stromy najmä  orechy , tzv. vinohradnícke broskyne , oskoruše,slivky

 Vzhľadom na to ,že vinohrady boli na druhej strane Váhu,bolo treba sa cez rieku dostať. Každá dedina mala svoj prievoz-kompu s loďkou “čajkou“ ,ktorú mal na starosti  prívozník .Ľudí „čajkou“ prevážal na druhú stranu Váhu.  “Čajka „ bola drevená loďka ,ktorá  bola reťazou s kladkou pripojená na lano natiahnuté z jednej strany Váhu na druhú stranu. Loďka bola unášaná prúdom toku Váhu predná časť smerovala proti prúdu rieky . Prívozník  na odrážanie od brehu a prípadné postrčenie a posun používal  drevené palice- žŕďky .V Horných Zeleniciach dokonca niekedy nebolo ani lano cez Váh a prívozník sa odrážal len žŕďkami  . Zakričaním na  prívozníka napr.„Majka daj čajku !“ ten  prišiel a previezol ľudí na druhú stranu Váhu. Niekedy sa však muselo aj dlhšie čakať,alebo sa previezli sami bez prívozníka.

Prívozníci ,ktorých si ešte pamätali naši predkovia boli v H.Zeleniciach -p.Prosnák a po ňom p.Karaba,v  D.Zeleniciach……,v Siladiciach p. Majka.

Práce vo vinohrade boli fyzicky veľmi namáhavé. Rodiny si s prácami vo vinohrade pomáhali a pri oberačke chodil pomáhať ozaj každý ,koho gazdovia zavolali ,či už  z dediny ,alebo z mesta.

Hrozno spracovávali buď priamo vo vinici kde mali tzv.“hajlochy“-pivnice vo vinohrade ,niektorí aj s  miestnosťou na prespanie,alebo ho na „čajke“ vozili do dediny ,prípadne na konských povozoch cez Sereď ,alebo Hlohovec a spracovávali ho doma v pivnici.

Vinná reva sa pestovala tzv. na hlave s vedľa pribitým kolom ,na ktorý sa vinič uväzoval/ drátenkové vedenie viniča nebolo/.

Vinič sa strihal od januára ,keď bolo väčšinou zamrznuté. V niektorých rokoch keď bol Váh celý zamrznutý, prešli po ľade niekedy aj s konským povozom a cez zamrznutý Váh previezli aj maštaľný hnoj na prihnojenie vinohradu. Bolo však aj niekoľko prípadov ,že sa ľad prelomil a niektoré prípady skončili  tragicky.

Po strihaní vinič uväzovali o drevené koly.  Pri vinohrade boli  betónové kade kde zarábali postreky na vinič,zväčša sa striekalo postrekmi  len  2 x za rok a to  modrá skalica /tvrdý modrý liadok sa na noc dal do vody aby sa rozpustil/ pridalo sa hasené vápno a dolialo vodou. Vodu na postrek museli nanosiť  zďaleka zo studne,ktorú mal p. Kolony pri svojom dome  pri vinohradoch , zo studničky, alebo  priamo z Váhu. Postrekovali ručnými  medenými postrekovačmi -“špricmi“/10-15l/ nesenými na vlastnom chrbáte. Pomocník mu nosil postrek v uzatvorenej nádobe do vinohradu aby sa nemusel vracať naspäť ku kade a stíhal robiť viacej roboty.

Veľkou robotou bolo okopávanie vinohradu ,to sa robilo veľkou motykou tzv. posnicou ,čo bola asi  najťažšia  robota . Robili s ňou hlavne chlapi. Posnicou sa muselo dva krát zakopnúť na jedno miesto aby bola dodržaná správna hĺbka a dokonca sa takto zakopával aj maštaľný hnoj.

Pred zberom hrozna/  asi  dva týždne /sa museli nachystať všetky nádoby,preš-lis,putne,pivnica sa olíčila  vápnom zvnútra aj zvonku , sudy sa vyčistili, vybarili  broskyňovými listami a vydezinfikovali sírovým knotom-hanšlógom.

Pri zbere hrozna nosili zväčša mladí a silný chlapi na pleciach putne ,do ktorých sa oberali strapy hrozna.Už v putni sa  miagali ,aby sa ho viacej zmestilo .V minulosti sa údajne ani nemlelo hrozno ,len sa miagalo .Hrozno sa nosilo do tunky -drevenej otvorenej kade cca 500-800 l kde ho vysýpali a ešte miagali. Potom sa do kade ponoril prútený kôš a šťava sa „sčírala“-tá ,ktorá natiekla do koša sa vedrom -kýblom sa dávala do suda. Neskôr sa už mlelo hrozno na hroznovom mlynčeku, no aj tak sa hrozno vôbec neodstopkovávalo . Mušt sa málokedy prisládzal ,zberali hrozno v čase jeho najlepšej zrelosti a  keď niektoré roky boli menej vydarené,tak víno bolo značne kyselé ,ale aj tak ho vypili…. Každý sud bol tesne pred naliatím muštu zasírený plátkom síry – “hanšlógom“, podľa veľkosti suda. Po začiatku kvasenia museli byť pivnice dobre vetrané a každý išiel do pivnice pre istotu so zapálenou sviečkou /tak sa zisťovala prítomnosť jedovatého kysličníka uhoľnatého-keď bol prítomný vtedy sviečka zhasla/.Na hajlochoch  gazdovci  počas oberačky prespávali ,aby kontrolovali priebeh kvasenia,strážili vinohrad pred škorcami a krádežami a pomaly  dolisovávali hrozno. Tí ,ktorí nemali miestnosť na prenocovanie  spali na slame na povale hajlochu.  Gazdovci sa medzi sebou počas oberačky navštevovali a koštovali vína,burčiak ,prípadne si pomáhali s prácami. Vládla tam taká družná atmosféra. Na oberačku mal skoro každý odloženú doma na povale-“hóre“ jednu údenú šunku zo zimnej zabíjačky,ktorá sa načala až na oberačku.

Niektoré vinohrady aj hajlochy mali aj dvaja gazdovia spolu a vždy sa  v tej dobe vedeli medzi sebou dohodnúť, či už na termíne  zberu, na použití nádob pri oberačke,na sudoch v pivnici

Na 1.mája na  hajlochoch v Horných  Zeleniciach bolo vždy veselo, prišiel takmer každý kto mohol. Mládenci tam išli priamo zo stavania májov, poprípade po oslavách v Hlohovci a prišla aj cigánska hudba. V Horných Zeleniciach  na hajlochoch dokonca vtedy robili cigánsku pečienku p .Čech Štefan ,alebo Ondrejíčka Michal , pred každým  hajlochom sa sedelo a popíjalo .Prišli aj hostia, ktorých si pozvali gazdovia / p. Beňovský -majiteľ mlynu  Bučany, p. Kvetko -predseda DS na Slovensku, notári, okresní úradníci, doktori,……

Zo  Siladíc gazdovia keďže tam bolo malo pivníc vo vinohradoch , poväčšine hrozno  vozili na konských vozoch cez most v Seredi do svojich pivníc pri domoch.

Tí ktorí mali víno počas celého roka v pivnici za Váhom ,si ho potom v opletených 10-15 l demižónoch  na čajke priebežne pre neho chodili .Vždy sa vybrali aspoň dvaja a hneď prezreli aj vinohrad a pivnicu a popritom si vína pokoštovali.

Aj keď robota vo vinohrade bola ťažká,ale všetci ,ktorí si na toto obdobie pamätajú,spomínajú s len v dobrom čo pri tom zažili.

Víno vždy v našom regióne bolo teda spájané s celým životom miestnych obyvateľov -pilo sa pri narodení a krste detí,pri svadbách,pri pohreboch,pri každej návšteve,pri zabíjačke,pri stavebných robotách,na brigádach,pri poľných robotách,na dedinských zábavách,na rodinných oslavách,na hodoch,pri „driapaní“ peria v zime,pri kopačke záhrad ,pri futbalových turnajoch,pri stavaní májov,……..no proste všade. Dúfajme ,že to tak bude aj do budúcna.

Tieto údaje sú zozbierané od starších ľudí resp. od tých, ktorí to niekedy počuli a niečo si zapamätali. V prípade, že by ste mali nejaké ďalšie poznatky, alebo fotografie z tejto doby budeme radi keď sa nám ozvete. Vopred ďakujeme.

                                                           vino@lukab.sk

      0905 278 004